Po zápase, keď anglické trio preberalo pamätné ocenenia za účasť vo finále, početný holandský tábor v hľadisku spustil mohutný piskot. Zaslúžený? Poďme si zrekapitulovať niektoré sporné momenty zápasu. 28. min zápasu a Nigel de Jong knokautoval Xabiho Alonsa kopačkou do hrudi. Všetkým, ktorí tento zákrok videli a pozreli si ho v opakovanom spomalenom zábere, musela naskočiť husia koža. Dokonca i Chuck Norris by sa za takýto kop určite nehanbil. Rozhodca Webb však vyťahuje Jongovi iba žltú kartu. Treba podotknúť, že na týchto majstrovstvách sme videli mnoho nespravodlivo udelených červených kariet. Ak boli Kaká alebo Austrálčan Cahill za svoje „prehrešky“ vylúčení, Jong by musel dostať doživotný dištanc. Holandsko malo hrať od 28. minúty bez vylúčeného hráča. Elia mal teda pravdu. Naozaj, ak by Webb spravil správne rozhodnutia, zápas by sa vyvíjal inak. Španieli by hrali hodinovú presilovku (do konca riadnej hracej doby). Nepochybujúc o tom, že v ich súčasnej forme by tento zápas zvládli už v riadnom hracom čase.
Ťažké srdce na hlavného arbitra mala i hviezda holandského výberu Arjen Robben: „Rozhdoca mal odpískať v náš prospech priamy voľný kop a udeliť Puyolovi druhú žltú kartu.“ Treba uznať, situácia bola prinajmenšom sporná. Čo je však dôležitejšie, je to práve Robben, ktorý mohol ísť predčasne pod sprchy. V 84. min videl žltú kartu a v nadstavenom čase evidentne odkopol loptu po odpískaní, za čo mal vidieť druhú žltú a následne červenú. Webb bol milosrdný, za čo mu mal Robben poďakovať a nie ho napádať. Predčasne pod sprchy mohol ísť i Mark van Bommel a na druhej strane Puyol či Xavi.
Zhodneme sa teda na tom, že Webb svoj štvrtý zápas na MS nezvládol tak, ako to mnohí od neho očakávali. V predošlých troch stretnutiach bol suverénny a niektorí iní hlavní arbitri pri ňom vyzerali ako školáci. Ak sa však pozrieme na celý priebeh stretnutia cez objektívny hľadáčik, musíme súhlasiť s lodivodom „oranjes“ Bertom van Marwijkom. „Lepšie mužstvo vyhralo,“ uznal športovo kouč trojnásobných strieborných medailistov z MS.